yourlogo

Pre tých, ktorí chcú vedieť o mne ako o  autorovi niečo viac, uvádzam:

Narodil som sa 12. 2. 1934 v Dolnom Kubíne, môj otec bol učiteľom a zároveň aj kantorom v ev. a v. miestnom chráme. Mamka sa starala o výchovu moju a staršej sestry, pochádzala z gazdovskej rodiny. Vyštudoval som strednú školu na Hviezdoslavovom gymnáziu v Dolnom Kubíne v r. 1952 s jednou dvojkou na maturitnom vysvedčení, titul vyznamenaného žiaka mi nebol udelený, pretože som nespĺňal jednu z troch podmienok: nemal som pozitívny vzťah k ľudovodemokratickému zriadeniu. Označili ma za vyznávateľa amerického spôsobu života, horlivého poslucháča orchestra Karla Vlacha, predstaviteľa tzv. potápkarskej módy, čitateľa brakovej rodokapsovej literatúry a v neposlednom rade aj organistu v kostole, keďže som rád hrával na organe a zastupoval môjho otca. Môj kádrový posudok zhoršovali aj otcovi bratia, ktorí odišli kedysi v 20. rokoch za prácou do USA a starý otec (z matkinej strany), vyhlásený začiatkom 50. rokov za kulaka. Moje gymnaziálne časy skončili odporúčaním maturitnej komisie na prácu vo výrobe, čím moje plány študovať dramatické umenie, filmovú vedu na VŠMU v Bratislave, ako i mnohoročná snaha a príprava zostala len snom. Za zvláštnych okolností som sa však dostal na Stavebnú fakultu SVŠT, vtedajší kádrovník na škole zničil moje posudky a ja som môhol v 1957 absolvovať školu ako stavebný inžinier so špecializáciou „malej vody" (vodovody, kanalizácie, čistenie odpadových vôd, úpravne vody, plavárne). Začal som pracovať v 1957 na bývalom Ústrednom národnom výbore hl. mesta Bratislavy, na odbore vodného hospodárstva a od 1960 až do odchodu do dôchodku v 1996 som pracoval v Západoslovenských vodárňach a kanalizáciách v Bratislavestále na investičnom útvare, od 1990 vo funkcii výrobno-technického námestníka.

Author_photo

Moja láska k filmu vznikla v detstve, keď som ako desaťročný chlapec pomáhal voziť na vozíku a v zime na sánkach plechové krabice s filmom zo železničnej stanice do miestneho kina s neobvyklým názvom kino „Invalid". Po vojne boli skoro všetky filmy mládeži do 16 rokov neprístupné. Za moje špeditérske služby, vďaka správcovi kina, som môhol sledovať z premietacej kabiny všetky filmy, pokiaľ som nedospel k vytúženej šestnástke. Očarilo ma vtedy veľmi veľa filmov, a tak nie div, že popri francúzskom filme som obdivoval najmä kinematografiu americkú, vtedajšou propagandou označovanú väčšinou za totálnu komerciu, často kaziacu vkus diváka. Keď krátko po víťaznom februári na dlhé roky zmizla prakticky celá západná produkcia z našich kín, stovky filmov socialistického tábora (najmä z ZSSR) vo mne vyvolali ešte väčšiu túžbu po absentujúcich filmoch, ktoré som neskôr, v 60. a 70. rokoch podľa možností chodil pozerať do Budapešti, Krakova, Varšavy a Viedne. Nikdy som v tých rokoch neveril tomu, že raz príde obdobie, kedy aj u nás budú atraktívne filmy uvádzané v takých termínoch, ako napr. vo Viedni, Londýne, New Yorku a iných veľkomestách sveta.

Môj záujem o film pretrval od detstva až po dnešok. Počas viac ako piatich dekád som si vybudoval znančný filmový archív, pozostávajúci z množstva filmových kníh a časopisov, ale hlavne z kartotéky, ktorá obsahuje od prvého zvukového filmu v r. 1927 až po dnešok desaťtisíce anglo-amerických filmov s údajmi, obsahujúcimi okrem názvu filmu, roku vzniku a dátumu premiéry mená tvorcov filmu a jeho krátkeho obsahu. Prvýkrát som využil tieto moje materiály začiatkom 90. rokov min. storočia, kedy som sa stal spoluautorom Encyklopédie filmu, vydanej Obzorom v Bratislave v r. 1993.

Keďže moje snahy o vydanie knihy „Hviezdy a hviezdičky strieborného plátna in memoriam" a knihy „Významní režiséri anglo-americkej kinematografie in memoriam" sa pre rozsiahlosť diela nestretli s porozumením vydavateľov, predkladám svoju prácu bez nároku na akýkoľvek honorár širokej verejnosti. Vyhradzujem si len právo neustálej aktualizácie jednotlivých hesiel z hľadiska získania nových informácií, resp. uvedenia filmu v našich kinách, resp. v televízii. Mám 75 rokov a dúfam, že ešte nejaký rok budem s Vami všetkými, čo máte radi film.

 

Bratislava, február 2009.

 

Július Dzurek

LAST_UPDATED2