yourlogo

LUBITSCH  Ernst

28. 1. 1892 – 30. 11. 1947

-  nemecký režisér, herec a scenárista (170 cm vysoký), od 1923 režisér a producent v Hollywoode. Narodil sa v Berlíne ako syn prosperujúceho krajčíra, ktorý dúfal, že jeho syn raz prevezme rodinný podnik. Po gymnáziálnych štúdiách viedol dvojaký život, keď cez deň pracoval v otcovom obchode, po nociach vystupoval v kabaretoch a music-halloch a tajne študoval herectvo u Victora Arnolda /1873-1914/, ktorý ho predstavil Maxovi Reinhardtovi /1873-1943/, priekopníkovi modernej divadelnej réžie, u ktorého hral od 1911 v slávnom Deutsches Theater v Berlíne a v ktorom od malých úloh rýchlo prešiel na veľké charakterové role. O rok neskôr debutoval ako herec v krátkom filme M. Reinhardta a Cherry Keartona /1871-1940/ Das Mirakel (Zázrak, 1912), výpravnej pantomíne na náboženské motívy, po ktorom hral v 1913-1920 v ďalších tridsiatich, väčšinou krátkych filmových komédiách, kladúcich dôraz na etnický židovský humor, v ktorých hral muža s charakteristickým menom Meyer. Čoskoro začal byť úspešným komediálnym hercom a začal písať a režírovať svoje vlastné filmy.

 

Aj ako režisér nakrúcal často veselohry zo židovského maloobchodného prostredia, ako napríklad Palác obuvi Pinkus (1916), Kráľ blúz (1917), Veselá väznica (1917), Sánkár-gavalier (1918), po ktorých už nasledovali dva významné dlhometrážne filmy Muž bez mena (1918 a Carmen (1918), obidva s Polou Negriovou v hlavnej úlohe. Tieto prvé úspechy však boli neporovnateľné s veľkým triumfom, ktorý dosiahol v satirickom filme Ustricová princezná (1919), v ktorom po prvý raz demonštroval jemný humor s majstrovským vizuálnym dôvtipom a inteligenciou, ktorý sa stal známym ako „Lubitschovský dotyk“. Svoje únikové, odpočinkové komédie striedal s historickými drámami a v oboch žánroch získaval veľký medzinárodný ohlas. Jeho reputácia veľkého majstra svetového filmu vyvrcholila v Nemecku efektnými filmami Madame Dubarry (1919) a Anna Boylenová (1920).

 

V Nemecku nakrútil celkom 14 dlhometrážnych filmov a od 1923 pôsobil natrvalo v Hollywoode, kde prišiel na pozvanie Mary Pickfordovej (1892-1979). Demonštrovanie ľudských slabostí, ktoré sledoval vo všetkých svojich filmoch, doviedol k dokonalosti práve v Amerike. Jeho výsmech vždy triafal na zástupcov moci, či už išlo o tyranov z histórie, alebo amerických magnátov, klérus a učiteľov, neskôr  sovietskych komisárov či agentov gestapa. Jeho sarkastické komédie sú plné sexuálnych, politických a sociálnych narážiek, ktoré zostaly skryté pred zrakmi vtedajších cenzorov. V Amerike režíroval 29 filmov, mnohí režiséri sa snažili napodobňovať jeho štýl, no v ironických komédiách jeho rozkošnú frivolitu a takzvaný „Lubitschovský dotyk“ nevedel nikto prekonať a tak zostal jeho neohrozenou doménou. V r. 1947 získal Čestného Oscara.

 

Bol taktiež producentom mnohých svojich filmov, ale aj filmov Pokušenie (Desire, 1936), ktorý režíroval Frank Borzage /1893-1962/ a A Royal Scandal / Czarina (Kráľovský škandál, 1945) režiséra Otta Premingera (1905-1986).

Bol dvakrát ženatý, 1922-30 s herečkou Helene Krausovou, 1935-44 s umeleckou agentkou Vivian Gayeovou, s ktorou mal dcéru. Zomrel počas nakrúcania svojho posledného filmu v Hollywoode na infarkt.

 

F i l m y  (ako herec):

 

1912::  Das Mirakel,

1913:   Die Ideale Gattin,

1914:   Fräulein Seifenschaum; Bedingung – Kein Anhang!; Die Firma heiratet; Der Stolz der Firma;

1915:   Zucker und Zimt; Ein Verliebter Racker; Der letzte Anzug; Der Kraftmeyer; Fräulein Piccolo; Blindekuh; Arme Maria – Eine Warenhausgeschichte; Robert und Bertrand, die lustigen Vagabunden;

1916:   Seine neue Nase; Der G.m.b.H. Tenor; Der Gemischte Frauenchor; Der erste Patient; Wo ist mein Schatz?; Doktor Satansohn; Palác obuvi Pinkus (Schuhpalast Pinkus); Der schwarze Moritz

1917:   Kráľ blúz (Der Blusenkönig); Hans Trutz im Schlaraffenland; Wenn vier dasselbe tun; Veselá väznica (Das fidele Gefängnis),

1918:   Prinz Sami; Sánkár-gavalier (Der Rodelkavalier); Der Fall Rosentopf;

1919:   Meyer aus Berlin;

1920:   Sumurun.

 

F i l m y  (režisér krátkometrážnych a stredometrážnych filmov):

 

1914:   Fräulein Seifenschaum (Slečna mydlová voda /+ scenár, herec/, komédia),

1915:   Zucker und Zimt (Cukor a škorica, /+ scenár, herec/, komédia, Victor Colani, Alice Hechyová, Ernst Matray, Paul L. Stein),

    -      Der letzte Anzug (Posledný oblek, /+ herec/, komédia),

    -      Der Kraftmeyer (/+ herec/, komédia),

    -      Blindekuh (Slepá krava, /+ herec, scenár/, komédia, Ressel Orlaová),

    -      Auf Eis geführt (Odstavený, komédia),

1916:   Leutnant auf Befehl (Poručík na rozkaz, komédia, Ossi Oswaldaová);

    -      Seine neue Nase (Jeho nový nos, /+ herec, komédia),

    -      Das schönste Geschenk (Najkrajší darček, komédia),

    -      Der G.m.b.H. Tenor (Tenor s ručením obmedzeným, /+ herec/, komédia, Victor Janson, Ossi Oswaldaová),

    -      Der Gemischte Frauenchor (Zmiešaný ženský zbor, /+ herec/, komédia),

    -      Der erste Patient (Prvý pacient, /+ herec/, komédia, Johanna Ewaldová),

    -      Wo ist mein Schatz? (Kde je môj poklad?, /+ herec/, Louise Schenrichová, Lanchen Vossová),

    -      Palác obuvi Pinkus (Schupalast Pinkus, /+ herec/, komédia, Guido Herfeld, Else Kentnerová, Ossi Oswaldaová, Hanns Kräly),

1917:  Ossis Tagebuch (Denník Ossi, /+ scenár/, komédia, Ossi Oswaldaová),

    -      Kráľ blúz (Der Blusenkönig, /+ scenár, herec/, komédia, Käte Dorschová, Guido Herzfeld, Max Zilzer),

    -      Wenn vier dasselbe tun (Keď štyria robia to isté, /+ scenár, herec/, komédia, Emil Jannings, Ossi Oswaldaová, Margarete Kupferová, Victor Janson),

    -      Veselá väznica (Das fidele Gefängnis, /+ scenár, herec/, komédia, Kitty Dewallová, Harry Liedtke, Ossi Oswaldaová, Emil Jannings),

1918:   Princ Sami (/+ herec), komédia, Ossi Oswaldaová),

    -      Fuhrmann Henschel (Povozník Henschel, dráma, Emil Jannings),

    -      Sánkár-gavalier (Der Rodelkavalier, /+ scenár, herec/, komédia, Ossi Oswaldaová, Ferry Sikla, Erich Schönfelder, Julius Falkenstein, Harry Liedtke),

    -      Der Fall Rosentopf (Prípad Rosentopf, /+ scenár, herec/, komédia, Trude Hesterbergová, Margarete Kupferová, Ferry Silka, Elsa Wagnerová), 

    -      Das Mädel vom Ballet (Dievča baletu, komediálna dráma, Ossi Oswaldaová, Margarete Kupferová, Ferry Sikla, Harry Liedtke, Julietta Brandtová),

1919:  Schwabenmädel (Švábske dievča, komediálna dráma, Ossi Oswaldaová, Carl Auen),

    -      Meyer aus Berlin (Meyer z Berlína, /+ herec/, komédia, Ethel Orffová, Heinz Landsmann, Trude Trollová, Ossi Oswaldaová, Erich Schönfelder),

1920:  Romeo und Julia im Schnee (Romeo a Júlia v snehu, paródia z Álp, Lotte Neumannová, Gustav von Wangenheim, Jakob Tiedtke, Marga Köhlerová),

    -      Ich möchte kein Mann (Nechcem byť mužom, /+ scenár/, komédia o zámene pohlavia, Ossi Oswaldaová, Curt Goetz, Ferry Sikla, Margarete Kupferová). 

 

F i l m y  (režisér dlhometrážnych filmov):

 

1918:  Muž bez mena (Die Augen der Mummie Ma, dobrodružný film scenáristov Hannsa Krälyho /1884-1950/ a Emila Rameaua /1888-1957/, v ktorom umelec zachráni mladú ženu, väznenú v Egypte v hrobke múmie, ktorá ju potom nasleduje do Londýna, Pola Negriová, Emil Jannings, Harry Liedtke, Max Laurence),

    -      Carmen (Dráma podľa románu Prospera Mériméea /1803-1870/ o láske španielskeho kavaleristu k cigánke, ktorá mu zničí život, Harry Liedtke, Pola Negriová, Leopold von Ledebur, Margarete Kupferová, Paul Biensfeldt, Grete Diercksová, Wilhelm Diegelmann – jestvuje cca 60 filmových a televíznych spracovaní od talianskej verzie „Carmen“ /1909 réžia Gerolamo Lo Savio/ cez španielsku verziu Carmen /1983 réžia Carlos Saura/ až po ďalšie talianske spracovanie „Carmen“ /2003-tv réžia George Blume/, alebo španielsko-britské „Carmen“ /2003 réžia Vicente Aranda/),

1919:   Rausch (Opojenie, dráma podľa hry Augusta Strindberga /1848-1912/ o spisovateľovi, ktorý po veľkom divadelnom úspechu opúšťa manželku a dcéru a žije so ženou svojho priateľa v Paríži. Keď jeho dcéra za záhadných okolností zomrie, padne na otca podozrenie z vraždy a aj keď sa neskôr dokáže, že zomrela prirodzenou smrťou, tieň podozrenia zostáva na otcovi, Asta Nielsenová, Alfred Abel, Carl Meinhardt, Pola Negriová, Grete Diercksová, Marga Köhlerová),

           Bábika (Die Puppe, /+ scenár s H. Krälym/, fantazijná komédia o mladom princovi, ktorý utečie svojmu strýkovi, aby sa nemusel oženiť. Usadí sa v kláštore, kde stretne niekoľko mníchov, ktorí ho presviedčajú, aby si vzal mechanickú bábiku podobajúcu sa na človeka a dal ju svojmu strýkovi ako dar. Princ má záujem o najnovšiu bábiku, repliku dcéry majstra Hilariusa, do ktorej sa zamiluje a nakoniec si originál vezme za manželku, Ossi Oswaldaová, Hermann Thiming, Victor Janson, Marga Köhlerová, Max Kronert, Paul Morgan),

           Meine Frau, die Filmschauspielerin (Moja žena, filmová herečka, /+ scenár s H. Krälym/, komédia, Ossi Oswaldaová, Hanns Kräly, Victor Janson, Julius Dewald, Paul Biensfeldt, Max Kronert),

           Ustricová princezná (Die Austernprinzessin, /+ scenár s H. Krälym/, vynikajúca satirická komédia útočiaca na amerických businessmanov. Jeden z nich, ustricový kráľ Ameriky je tak bohatý, že má špeciálneho komorníka, ktorý mu pomáha pripáliť cigaru, keď je oblečený v smokingu. Je len jediná vec, ktorá ho trápi a to je jeho dcéra, ktorú chce vydať za skutočného princa, Victor Janson, Ossi Oswaldaová, Harry Liedtke, Julius Falkenstein, Max Kronert, Curt Bois, Albert Pauling), 

          Madame Dubarry (Dráma podľa scenára Hannsa Krälyho /1884-1950/ a Freda Orbinga /= Norbert Falk, 1883-1949/ kostýmový historický film je príbehom slávnej kurtizány Louisa XV. a jej lások z čias Francúzskej  evolúcie, ktorá je zobrazená ako výsledok osobných vzťahov, žiarlivosti a intríg, koré v tom čase ovládali kráľovský dvor, Pola Negriová, Emil Jannings, Harry Liedtke, Eduard von Winterstein, Reinhold Schünzel, Fred Immler, Else Bernaová, Gustav Czimeg, Karl Platen),

1920:  Dcérky pána Zajíčka (Kohlhiesels Töchter, /+ scenár s H. Krälym/, romantická komédia z Bavorska, kde sa chce jeden muž oženiť s mladšou dcérou Jakoba Kohlhiesela. Ten nesúhlasí, lebo chce svoju staršiu dcéru vydať ako prvú, Jakob Tiedtke, Henny Portenová, Emil Jannings, Willy Prager, Gustav von Wangenheim),

           Sumurun (/+ scenár s H. Krälym, herec/, dobrodružný príbeh, rozprávka z Tisíc a jednej noci o šejkovi, ktorý má problémy s počtom tancujúcich žien v jeho háreme, Pola Negriová, Paul Wegener, Jenny Hasselquistová, Harry Liedtke, Margarete Kupferová, Jakob Tiedtke),

          Anna Boylenová (Anna Boylen, historická dráma podľa scenára H. Krälyho a N. Falka o manželke anglického kráľa Henricha VIII., ktorý sa pre ňu rozišiel s pápežom, ktorý mu zamietol rozvod s jeho predchádzajúcou ženou Katarínou. Keďže mu Anna nedala následníka trónu, zanevrel na ňu, obvinil ju z cudzoložstva a dal ju popraviť, Henny Portenová, Emil Jannings, Paul Hartmann, Ludwig Hartau, Hedwig Pauly-Wintersteinová, Hilde Müllerová), 

1921:   Horská mačka (Die Bergkatze, /+ scenár s H. Krälym/, satirická komediálna romanca zosmiešňujúca vojnu a militarizmus o divokej dcére šéfa banditov, ktorá sa nakoniec vydá za jedného vojaka z oddielu, ktorý je vyslaný do hôr banditov pochytať,  Pola Negriová, Victor Janson, Paul Heidemann, Wilhelm Diegelmann, Marga Köhlerová),

1922:   Žena faraónova (Das Weib des Pharao, výpravný film nakrútený vo viedenských ateliéroch podľa scenára H. Krälyho a N. Falka, Emil Jannings, Harry Liedtke Dagny Servaesová, Paul Wegener, Albert Basserman, Mady Christiansová, Elsa Wagnerová, Paul Biensfeldt),

1923:   Plameň / Román Montmartru (Die Flamme, dráma z Paríža podľa hry Hansa Müllera /1882-1950/ a scenára bH. Krälyho, Pola Negriová, Hermann Thimig, Alfred Abel, Max Adalbert, Frida Richardová, Jakob Tiedtke, Hilde Woernerová),

           Speváčka z ulice (Rosita, sentimentálna romantická komédia, prvý americký film režiséra podľa hry Adolphe d´Enneryho /1811-1899/ a Philippe Dumanoira /1806-1865/ a scenára H. Krälyho sa odohráva Tolede v 18. storočí, kde španielsky kráľ sa zaľúbi do pouličnej speváčky a chce, aby sa stala jeho milenkou, ona však ľúbi iného, Mary Pickfordová, Holbrook Blinn, Irene Richová, George Walsh, Charles Belcher, Frank Leigh, Mathilde Comontová),

1924:   Líce a rub manželstva (The Marriage Circle, /+ producent/, ironická spoločenská komédia podľa scenára Paula Berna /1889-1932/ o profesorovej žene, ktorá flirtuje s manželom svojej najlepšej priateľky, a tá zase s pekným mladým doktorom, ktorého dámy sú jeho veľkou slabosťou, Adolphe Menjou, Marie Prevostová, Monte Blue, Charlotte Braunová, Creighton Hale, Harry Myers, Esther Ralstonová – remade Hodinku s tebou /One Hour with You, 1932 réžia E. Lubitsch – George Cukor/),

           Osemnásťročná (Three Women, /+ scenár s H. Krälym/, satirická komédia o mazanej vdove, jej dcére Jeanne a milenke príjemného mladého zhýralca, ktorý dvori každej z nich, May McAvoyová, Pauline Fredericková, Marie Prevostová, Lew Cody, Willard Louis, Mary Carrová, Pierre Gendron),

           Cárovná (Forbidden Paradise / Czarina, komédia podľa hry Melchiora Lengyela /1880-1974/ a Lajosa Biróa /1880-1948/ a scenára Agnes Christine Johnstonovej /1896-1978/ a H. Krälyho o cárovnej z jednej nemenovanej krajiny, ktorá je zachránená od revolucionárov mladým dôstojníkom, ktorého si privlastní ako svojho milenca. Ten ale zistí, že je len jedným z mnohých jej milencov a preto sa hrdo opäť postaví na stranu revolucionárov. Cárovná už prežíva nové ľúbostné dobrodružstvá s francúzskym diplomatom a keď je pri útoku na panovnícky palác dôstojník zajatý, dá mu milosť, Pola Negriová, Adolphe Menjou, Rod La Rocque, Pauline Starke, Fred Malatesta, Clark Gable – remade „A Royal Scandal“ /1945 réžia Otto Preminger/),

1925:   Bozkaj, ach bozkaj ma ešte (Kiss Me Again, úspešná komédia podľa hry „Divorçons“ od Victorien Sardoua /1831-1908/ a Emile DeNajaca /1828-1889/ a scenára H. Krälyho o manželskom páre, ktorý je už dlhé roky spolu a žije zdanlivo spokojným a šťastným životom. Ku kríze dôjde až vtedy, keď manželka sa začne zaujímať o iného muža a začne žiadať väčšiu slobodu, Marie Prevostová, Monte Blue, John Roche, Willard Louis, Clara Bow – remade „That Uncertain Feeling“ /1941 réžia E. Lubitsch/),

          Vejár lady Windermerovej (Lady Windermere´s Fan, vydarená komédia podľa hry Oscara Wildea /1854-1900/ adaptovaná Julienom Josephsonom /1881-1959/ o ľúbostných intrigách v aristokratickej spoločnosti viktoriánskeho Anglicka, v ktorej tajuplná pani Erlynne spôsobí takmer škandál, Ronald Colman, May McAvoyová, Irene Richová, Edward Martindel, Bert Lytell, Carrie Daumeryová - remake „Lady Windermere´s Fan“ /1916 réžia Fred Paul/, remade „Lady Windermeres Fächer“ /1935 réžia Heinz Hilpert/, „El abanico de Lady Windermere“ /1944 réžia Juan José Ortega/, „Historia de una mala mujer“ /1948 réžia Luis Saslavsky/, „The Fan“ /1949 réžia Otto Preminger/, „Lady Windermere´s Fan“ /1972-tv réžia Rudolph Cartier/, „Lepeza ledi Vindemir“ /1975-tv réžia Sava Mrmak/, „A Good Woman“ /2004 réžia Mike Barker/),

1926:  Taký je Paríž (So This Is Paris, romantická komédia podľa hry Ludovica Halévyho „Réveillon“ /1834-1908/ adaptovaná H. Krälym. Banálny príbeh o tanečnom páre, ktorí flirtuje s manželskou dvojicou je podaný s eleganciou, vtipom a satirou, príznačnou pre tzv. „Lubitschovský dotyk“, Monte Blue, Patsy Ruth Millerová, Lilyan Tashmanová, George Beranger, Myrna Loyová, Sidney D´Albrook, Max Barwyn),

1927:   Starý Heidelberg (The Student Prince in Old Heidelberg, /+ producent/, romantická komédia podľa hry Wilhelma Meyera-Förstera /1862-1934/ a scenára H. Krälyho o mladom princovi, ktorý prišiel študovať do Heidelbergu, kde sa zoznámil a zaľúbil do peknej čašníčky, Ramon Novarro, Norma Shearerová, Jean Hersholt, Gustav von Seyffertitz, Philippe De Lacy, Edgar Norton, - remake „Old Heidelberg“ /1915 réžia John Emerson/, „Alt Heidelberg“ /1923-réžia Hans Behrendt/, „The Student Prince“ /1954 réžia Richard Thorpe/, „Alt Heidelberg“ /1959 réžia Ernst Marischka/, „Alt Heidelberg“ /1995-tv réžia Uwe Jensen/),

1928:   Patriot (The Patriot, nemá dráma so zvukovým sekvenciami podľa hry Ashleyho Dukesa /1885-1959/ a Alfreda Neumanna /1895-1952/ adaptovanej H. Krälym o šialenom ruskom cárovi Paulovi I., ktorého dal zavraždiť jeho hlavný poradca pre dobro krajiny, Emil Jannings, Lewis Stone, Florence Vidorová, Neil Hamilton, Vera Veroninaová, Harry Cording),

1929:   Eternal Love (Nesmrteľná láska, nemá romantická dráma so zvukovými efektami odohrávajúca sa v 1812 vo švajčiarskych Alpách podľa románu Jakoba Christopha Heera /1859-1925/ a scenára H. Krälyho o mužovi, obvinenom z vraždy manžela svojej milenky. Obaja utečú do hôr, aby nakoniec zahynuli v snehovej lavíne, John Barrymore, Camilla Hornová, Victor Varconi, Hobart Bosworth, Evelyn Selbieová, - remade „Der König der Bernina“ /1957 réžia Alfred Lehner/),

           Prehliadka lásky (The Love Parade, /+ producent/, mimoriadne úspešná zvuková opereteta podľa hry „The Prince Consort“ Julesa Chancela /1867-1944/ a Léona Xanrofa /1888-1953/ a scenáristov Guya Boltona /1884-1979/ a Ernesta Vajdau /1886-1954/ o kráľovnej z maličkého štátu Sylvánie, ktorá sa vydá za grófa Renarda, bývalého vojenského atašé v Paríži. Ani napriek sobášu neprenechá kráľovná správu štátnych záležitostí manželovi, v snahe zachovať si zvrchované panovnícke postavenie. Po mnohých zápletkách, ktoré privedú manželský pár na pokraj rozvodu, sa nakoniec všetko k dobrému obráti, Jeannette MacDonaldová, Maurice Chevalier, Lupino Lane, Lillian Rothová, Eugene Pallette, Edgar Norton, Lionel Belmore, Jean Harlowová),

1930:   Paramount revue (Paramount on Parade, revuálny hudobný film jedenástich režisérov, s úvodnou sekvenciou a záverečným finále vo farbe, bol prehliadkou vystúpení najväčších hviezd spoločnosti Paramount pod réžijným vedením Dorothy Arznerovej /1897-1979/, Otto Browera /1895-1946/, Edmunda Gouldinga /1891-1959/, Victora Heermana /1893-1977/, Edwina H. Knopfa /1899-1981/, Rowlanda V. Leea /1891-1975/, E. Lubitscha, Lothara Mendesa /1894-1974/, Victora Schertzingera /1880-1941/, Edwarda Sutherlanda /1895-1974/ a Franka Tuttlea /1892-1963/. Hrali, spievali a tancovali Maurice Chevalier, Clara Bowová, Charles „Buddy“ Rogers, Nancy Carrollová, Ruth Chattertonová, Nino Martini, Mitzi Greenová, Gary Cooper, Fay Wrayová, Jean Arthurová, Kay Francisová, William Powell, Richard Arlen, Clive Brook, Warner Oland, Evelyn Brentová, Fredric March, Jack Oakie),

            Monte Carlo (Hudobná romantická komédia /+ producent/, podľa románu „Monsieur Beaucaire“ Booth Tarkingtona /1869-1946/, hry Hansa Müllera /1882-1950/ a scenáristu E. Vajdau o schudobnelej komtese, ktorá opustí svojho ženícha a utečie do Monte Carla. V kasíne sa začne o ňu zaujímať bohatý Američan, ktorý preoblečený za kaderníka a šoféra podniká všetko možné, aby si ju získal. Jeho šarmu a neodbytnosti komtesa neodolá, Jeanette MacDonaldová, Jack Buchanan, Claud Allister, ZaSu Pittsová, Tyler Brooke, Lionel Belmore, Albert Conti),

1931:   Čaro valčíka (The Smiling Lieutenant, /+ producent/, ďalšia úspešná hudobná romantická komédia podľa scenára E. Vajdau a Samsona Raphaelsona /1894-1983/ a operety „Ein Walzertraum“ od Leopolda Jacobsona /1878-1943/ a Felixa Dormanna /1870-1928/ o dôstojníkovi rakúskej armády, ktorého romanca s krásnou huslistkou je prerušená, keď krajinu navštívi susedný kráľ s naivnou princeznou Annou, ktorej sa mladý dôstojník zapáči a dostane príkaz, vziať si ju za ženu, Maurice Chevalier, Claudette Colbertová, Miriam Hopkinsová, Charles Ruggles, George Barbier, Hugh O´Connell, – remake Čaro valčíka /Ein Walzertraum, 1925 réžia Ludwig Berger/, Svadba v Hollywoode /Married in Hollywood, 1929 réžia Marcel Silver/),

1932:   Broken Lullaby / The Man I Killed (Muž, ktorého som zabil, atypické dielo režiséra podľa scenára E. Vajdau a S. Raphaelsona, významná pacifistická dráma o konflikte svedomia mladého Američana, ktorý po skončení vojny poznáva rodinu nemeckého vojaka, ktorého zabil na fronte, Lionel Barrymore, Nancy Carrollová, Phillips Holmes, Louise Carterová, Tom Douglas, Emma Dunnová, ZaSu Pittsová, Tully Marshall, Lucien Littlefield),

           Hodinku s tebou (One Hour with You, /+ producent/, vynikajúca ironická hudobná komédia podľa scenára S. Raphaelsona o aférach záletníka, mladého ženatého parížskeho doktora, ktorú režíroval pôvodne George Cukor /1899-1983/ a E. Lubitsch bol len producentom a mal nad filmom umelecký dohľad. Keď ale zistil, že film bude mať úspech, prisvojil si aj svoj podiel na réžii filmu, Maurice Chevalier, Jeanette MacDonaldová, Genevieve Tobinová, Roland Young, Charles Ruggles, George Barbier – remake Líce a rub manželstva /The Marriage Circle, 1924 réžia E. Lubitsch/),

            Une heure près de toi (Hodinku s tebou, francúzska verzia, Maurice Chevalier, Lili Damitaová, Josephine Dunnová, Pierre Etchepare, Barbara Leonardová, Jeanette MacDonaldová, Ernest Ferny),

           Útek z raja (Trouble in Paradise, /+ producent/, mimoriadne vydarená duchaplná romantická komédia podľa hry Aladara Laszloa /1896-1958/ a scenára S. Raphaelsona o sympatickom páre podvodníkov, ktorí nastúpia do služby k bohatej parížskej vdove ako tajomník a slúžka, pretože ju chcú okradnúť, Herbert Marshall, Miriam Hopkinsová, Kay Francisová, Edward Everett Horton, Charles Ruggles, C. Aubrey Smith, Robert Greig),

            Keby som mal milión (If I Had a Million, komediálna dráma podľa románu Roberta Hardy Andrewsa /1903-1976/ o zomierajúcom excentrickom magnátovi, ktorý sa rozhodne dať ôsmim ľuďom po jednom milióne dolárov, aby mohol testovať ich reakcie. Okrem E. Lubitscha na réžii spolupracovali: Norman Taurog /1899-1981/, Stephen R. Roberts /1895-1936/, Norman Z. McLeod /1898-1964/, James Cruze /1884-1942/, William A. Seiter /1892-1964/ a H. Bruce Humberstone /1903-1984/. Hrali W. C. Fields, Charles Laughton, May Robsonová, Richard Bennett, Alison Skipworthová, Gary Cooper, George Raft, Jack Oakie, Frances Deeová, Charles Ruggles, Mary Bolandová, Wynne Gibson, Gene Raymond),

1933:   Láska medzi umelcami (Design for Living, /+ producent/, romantická situačná komédia podľa hry Noela Cowarda /1899-1973/ a scenára Bena Hechta /1894-1964/ o dvoch Američanoch v Paríži, dramatikovi a maliarovi, ktorí milujú a sú milovaní jednou svetáckou a požitkárskou ženou a obývajú spoločný byt, Gary Cooper, Fredric March, Miriam Hopkinsová, Edward Everett Horton, Franklin Pangborn, Isabel Jewellová, Jane Darwellová – remade „Design for Living“ /1979-tv. réžia Philip Saville/),

1934:   Veselá vdova (The Merry Widow, romantická hudobná komédia podľa scenára E. Vajdau a S. Raphaelsona s hudbou Franza Lehára /1870-1948/ o jednom malom kráľovstve, v ktorom je jeden malý problém. Princ sa musí oženiť s bohatou vdovou, aby zachránil svoju krajinu pred bankrotom, Maurice Chevalier, Jeanette MacDonaldová, Edward Everett Horton, Una Merkelová, George Barbier, Sterling Holloway, Minna Gombellová, Clark Gable, Akim Tamiroff, - remake „A Viúva alegre“ /1909 réžia Américo Colombo, Eduardo Leite, Alberto Moreira/, „A Viúva alegre“ /1911 réžia Antonio Quintiliano/, Veselá vdova /The Merry Widow, 1925 réžia Erich von Stroheim/, remade „The Merry Widow“ /1952 réžia Curtis Bernhardt/, „Max Liebman Presents: The Merry Widow“ /1955-tv./, „The Merry Widow“ /1958-tv. réžia Charles Hickman/, „O viúvo alegre“ /1960 réžia Victor Lima/, „Die Lustige Witwe“ /1962 réžia Werner Jacobs/, „The Merry Widow“ /1988 réžia Virginia Lumsdenová/, „The Merry Widow“ /1996-tv. réžia Robert Johanson/, „The Merry Widow“ /2002-tv. réžia Gary Halvorson/),

    -       La veuve joyeuse (Veselá vdova, francúzska verzia, M. Chevalier, J. MacDonaldová, André Berley, Danièle Parolaová, Marcel Vallée, Alyce Ardelová, Sam Ash),

1937:   Anjel (Angel, /+ producent/, romantická komédia podľa hry M. Lengyela a scenára S. Raphaelsona o manželke britského diplomata, ktorá ide bez manžela na dovolenku do Paríža, kde sa zoznámi s jedným elegantným Angličanom, s ktorým prežije niekoľko bezstarostných dní. Keď ale zistí, že ho miluje, odcestuje domov. Angličan však za ňou pricestuje do Londýna, z čoho vznikne mnoho vtipných zápletiek, najmä keď manželka zistí, že jej milenec sa pozná s jej manželom, Marlene Dietrichová, Herbert Marshall, Melvyn Douglas, Edward Everett Horton, Ernest Cossart, Laura Hope Crewsová, Herbert Mundin, Ivan Lebedeff), 

1938:   Ôsma žena Modrofúzova (Bluebeard´s Eight Wife, /+ producent/, ďalšia úspešná komédia podľa hry Alfreda Savoira /1883-1934/ a scenára Charlesa Bracketta /1892-1969/ a Billyho Wildera /1906-2002/ o americkom multimilionárovi, ktorý sa ôsmykrát žení, tento raz s dcérou francúzskeho aristokrata Nicole. Nová manželka nechce však byť len ďalším ôsmym číslom medzi jeho bývalými manželkami, ale pripraví si stratégiu na jeho podrobenie, Claudette Colbertová, Gary Cooper, Edward Everett Horton, David Niven, Elizabeth Pattersonová, Herman Bing, Warren Hymer – remake Ôsma žena Modrofúzova (Bluebeard´s Eighth Wife, 1923, réžia Sam Wood/),

1939:   Ninotchka (STV: Ninočka, /+ producent/, majstrovská komédia, spájajúca politickú satiru s frivolným milostným príbehom podľa poviedky M. Lengyela a scenáristov Ch. Bracketta, B. Wildera a Waltera Reischa /1903-1983/ o ruskej agentke, ktorá prišla do Paríža získať šperky veľkokňažnej, ruskej emigrantky Swany, žijúcej v elegantnom hoteli. Pri honbe za klenotami sa zaľúbi napriek svojim pevným zásadám do jedného grófa, ktorý s veľkokňažnou udržuje tajné styky a keď ju veľkokňažná začne vydierať, svedomie Ninočky dá prednosť šperkom pred grófom. Odľúčenie milencov však netrvá dlho a stretnú sa v ruskom lokále v Istanbule, Greta Garbo, Melvyn Douglas, Ina Claire, Sig Ruman, Felix Bressart, Bela Lugosi, Alexander Granach – remade „Ninotchka“ /1960-tv. réžia Tom Donovan/, „Ninotchka“ /1965-tv. réžia Imo Moszkowicz/),

1940:  The Shop Around the Corner (Obchod za rohom, /+ producent/, romantická komédia podľa hry Miklósa Lászlóa /1903-1973/ a scenára S. Raphaelsona o predavačovi v obchode so zmiešaným tovarom v Budapešti, ktorý má večné konflikty so svojou kolegyňou. Pri jednom predvianočnom stretnutí dôjde však k obojstrannému prekvapeniu, keď v korešpodencii, ktorú obaja viedli s neznámymi partnermi, je do neba vynášaný z oboch strán práve v skutočnosti neobľúbený proťajšok z obchodu, James Stewart, Margaret Sullavanová, Frank Morgan, Joseph Schildkraut, Sara Hadenová, Felix Bressart – remade „In the Good Old Summertime“ /1949 réžia Robert Z. Leonard/, „She Loves Me“ /1978-tv. réžia Michael Simpson/, Láska cez internet /You´ve Got Mail, 1998 réžia Nora Ephronová/),

1941:   That Uncertain Feeling (Neisté city, /+ producent/, remake režisérovej komédie Bozkaj, ach bozkaj ma ešte /Kiss Me Again, 1925/ podľa hry V. Sardoua a E. De Najaca a scenáristov Donalda Ogdena Stewarta /1894-1980/ a W. Reischa je spoločenskou komédiou potvrdzujúcou poznanie, že i dobre fungujúce manželstvo môže stroskotať, alebo aspoň v každom dôjde ku kríze. Nespokojnosť mladej ženy v manželstve ju privedie do náruče nekonvenčného klaviristu, Merle Oberonová, Melvyn Douglas, Burgess Meredith, Alan Mowbray, Olive Blakeneyová, Harry Davenport, Eve Ardenová),

1942:   To Be or Not to Be (Byť, či nebyť, /+ producent/, drastická komédia z okupovanej Varšavy podľa námetu M. Lengyela a scenára Edwina Justusa Mayera /1896-1960/, kde skupina hercov dostala zákaz hrania, pretože v svojom repertoári mali protihitlerovsky zameranú hru. Herci okamžite začnú svojimi divadelnými rekvizitami i hereckými schopnosťami podporovať poľský odboj, ktorý sa Nemcom napriek zrade jedného kolaboranta nepodarí zlikvidovať, Carole Lombardová, Jack Benny, Robert Stack, Felix Bressart, Lionel Atwill, Sig Ruman, Helmut Dantgine – remade „To Be or Not to Be“ /TVM- TVL: Byť, či nebyť, 1983 réžia Alan Johnson/),

1943:   Láska nie je hriech (Heaven Can Wait, /+ producent/, farebná romantická komédia podľa hry „Birthday“ od László Bush-Feketeho /1896-1971/ a scenára S. Raphaelsona o mužovi, ktorý za svoj búrlivý milostný život sa sám dobrovoľne vydáva po smrti na cestu do pekla. Vládca pekla po playboyovej spovedi ho však po zrelej úvahe odmieta, pretože jeho život bol v zrovnaní s inými darebákmi celkom normálny a čo sa týka ľúbostného života, „láska predsa nie je hriech“. Preto s najlepším doporučením je poslaný do neba, Don Ameche, Gene Tierneyová, Charles Coburn, Marjorie Mainová, Laird Cregar, Spring Byingtonová, Signe Hassoová, Allyn Joslyn, Louis Calhern),

1946:   Cluny Brown (Cluny Brownová, /+ producent/, romantická komédia podľa románu Margery Sharpovej /1905-1991/ a scenára Samuela Hoffensteina /1890-1947/ a Elizabeth Reinhardtovej /1909-1954/ o inštalatérovej neteri a českom emigrantovi, ktorí nájdu lásku počas vojnových rokov v Anglicku, Jennifer Jonesová, Charles Boyer, Peter Lawford, Helen Walkerová, C. Aubrey Smith, Reginald Gardiner, Reginald Owen, Sara Allgoodová, Florence Batesová, Una O´Connorová),

1948:   That Lady in Ermine (Dáma v hermelíne, /+ producent/, farebná hudobná komédia podľa operety Rudolfa Schanzera /1875-1944/ a scenára S. Raphaelsona, ktorú v dôsledku smrti E. Lubitscha dokončil režisér O. Preminger. Pojednáva o krásnej a chytrej kňažnej, ktorej krajinu obsadil cudzí dobyvateľ a ktorá sa rozhodne zapôsobiť na neho svojim šarmom a spriateliť sa s ním. Využije preto svojho pôvabu, aby oklamala veliteľa okupačného vojska a potom mu samozrejme vnútila, i napriek kapitulácii svojej zeme, svoju vlastnú vôľu, Betty Grableová, Douglas Fairbanks Jr., Cesar Romero, Walter Abel, Reginald Gardiner, Harry Davenport, - remake „The Lady in Ermine“ /1927 réžia James Flood/, Dáma v hermelíne /Bride of the Regiment, 1930 réžia John Francis Dillon/).