yourlogo

Hodnotenie užívateľov: / 1
NajhoršíNajlepší 

CHAPLIN  Sir Charles Spencer

16. 4. 1889 – 25. 12. 1977

-  amer. herec (165 cm vysoký), režisér, scenárista, producent,  hudobný skladateľ. Narodil sa v Londýne ako syn anglických hercov z predmestských scén. Už ako päťročný vystupoval s psychicky chorou matkou a bratom Sydneyom (1885-1965) vo vaudevilloch a kabaretoch ako imitátor, hudobný klaun a akrobat, od 1908 pôsobil v pantomimickej spoločnosti Freda Karnoa (1866-1941), s ktorým dvakrát navštívil USA. V Amerike prijal angažmán do filmovej spoločnosti Keystone Company Macka Sennetta (1880-1960), v ktorej počas roku 1914 nakrútil 35 krátkych filmov. V prvých štyroch bol iba hercom, k ôsmim ďalším dodal aj námet a v ďalších siedmich sa stal už spolurežisérom. Od svojho dvadsiateho filmu už samostatne režíroval všetky svoje snímky, s výnimkou svojho prvého dlhometrážneho filmu z 1914, ktorý režíroval Mack Sennett. K svojim zvukovým filmom bol aj autorom hudby. Preslávil sa maskou tuláka Charlieho, v ošumelom čiernom fraku a plantavých nohaviciach, s tvrdým čiernym okrúhlym klobúkom, paličkou v ruke, s malými fúzami pod nosom a šmatlavým krokom. V 1915 prešiel k spoločnosti Essanay, pre ktorú nakrútil 14 krátkych grotesiek a jeden stredometrážny film. Pre rozpory s producentami odišiel k ďalšej spoločnosti Mutual, v ktorej vytvoril v 1916-17 ďalších 12 dvojdielnych filmov, ktoré predstavovali vrchol jeho krátkometrážnej tvorby. Z tohto obdobia bolo v našich kinách uvedené po 2. svetovej vojne päť jeho úspešných grotesiek pod názvom Chaplinov festival (The Immigrant, The Adventurer, The Cure, The Count, Easy Street, 1916-17). V 1918 začal pracovať vo vlastnom štúdiu pre spoločnosť First National. Spájal v nich klauniádu so sociálnymi a sentimentálnymi prvkami. Najznámejším filmom z tohto obdobia bola melodráma o sklenárovi, ktorý sa ujme odloženého chlapca Kid (1921), prvým to celovečerným filmom v réžii Ch. Chaplina. V 1919 založil spoločne s Douglasom Fairbanksom (1883-1939), Mary Pickfordovou (1893-1979) a Davidom W. Griffithom (1875-1948) produkčnú a distribučnú spoločnosť United Artists, pre ktorú začal pracovať až v 1923. Od tých čias sa definitívne preorientoval na dlhometrážny film. Opustil žáner čistej burlesky, komiku absurdity a situačný gag. Za jeden z najvýznamnejších jeho filmov sa pokladá Zlaté opojenie (1925), tragikomický príbeh tuláka na Aljaške v časoch zlatej horúčky z konca 19. storočia. Prvý zvukový film Svetlá veľkomesta (City Lights, 1931) nakrútil bez dialogov, bol podkreslený len hudbou. V majstrovskej sociálnej satire Moderná doba (1936) okrem piesne tulák Charlie ešte stále neprehovoril. Stalo sa tak až v útočnej satire na Hitlera, Mussoliniho a ich režimy Diktátor (1940). V povojnovom období bol vystavený prenasledovaniu pre svoje pokrokové názory a obvinený z takzvanej neamerickej činnosti. Preto sa rozhodol po nakrútení svojho posledného amerického filmu Svetlá rámp (1952) opustiť Spojené štáty a natrvalo sa usadiť v Európe. Po Anglicku nasledovalo Švajčiarsko, kde žil až do svojej smrti. Svoje neradostné zážitky z obdobia mccarthizmu zobrazil v satire Kráľ v New Yorku (1957), nakrútenej v ateliéroch vo Veľkej Británii.

 

Počas svojho života získal mnoho cien a vyznamenaní. Dvakrát osobitného Oscara, prvého za všestrannosť (herec, scenár, réžia, produkcia) v melodramatickej romanci Cirkus (1928), druhého v 1972 za celoživotné dielo. V 1975 bol anglickou kráľovnou povýšený do šľachtického stavu. Svoje pamäti vydal pod názvom „My Autobiography“ (Môj život, 1964). O jeho nevšednom hereckom umení vyšla neobyčajne rozsiahla litreratúra, desiatky monografických publikácií takmer zo všetkých štátov, kde sa jeho filmy premietali. Umelecká a životná cesta Ch. Chaplina bola zobrazená v životopisnom filme režiséra R. Pattersona Tulák džentlmen (The Gentleman Tramp, 1975), v ktorom boli použité ukážky z jeho sedemnástich filmov, v televíznom  filme B. Taylora Young Charlie Chaplin (ČST: Detstvo Charlieho Chaplina, 1989), v hranom filme R. Attenborougha Chaplin (1992, u.) s Robertom Downeyom Jr. v hlavnej úlohe. Dokumentárny film o kariére všestranného filmového génia, ako aj o jeho kontroverznom súkromnom živote, nakrútil režisér R. Schickel pre televíziu pod názvom Charlie: The Life and Art of Charlie Chaplin (Ch.: Život a umenie Ch. Chaplina, 2003).

Bol štyrikrát ženatý, prvou manželkou 1918-20 bola šestnásťročná herečka Mildred Harrisová (1901-1944) s ktorou mal syna Normana, ktorý zomrel po troch dňoch, druhou 1924-27 taktiež šestnásťročná Lolita MacMurrayová, ktorá si zmenila meno na Litu Greyovú (1908-1995). Z tohto manželstva mal synov Charlesa Spencera juniora (1925-1968) a Sydneya Earla (1926-2009). Treťou manželkou 1933-42 bola herečka Paulette Goddardová (1910-1990) a štvrtou, od 1943 osemnásťročná dcéra dramatika Eugena O´Neilla (1888-1953) Oona O´Neillová (1926-1991), s ktorou mal osem detí, najstaršia Geraldine Chaplinová (1944-) je známou herečkou. Zomrel 87-ročný na zlyhanie srdca vo švajčiarskom Vevey.

 

 

F i l m y  (krátke, väčšina filmov bola u nás uvedená):

 

1914: Making a Living (Chaplin si zarába na živobytie);

          Kid Auto Races at Venice (Chaplin v zábavnom parku);

          Mabel´s Strange Predicament (Chaplin v hoteli);

          Between Showers (Chaplin a dáždnik);

          A Film Johnnie (Chaplin medzi filmármi);

          Tango Tangles (Chaplin má sólo);

          His Favorite Pastime (Chaplin opilcom);

          Cruel, Cruel Love (Chaplin obeťou nešťastnej lásky);

          The Star Boarder (Chaplin miláčikom pani domácej);

          Mabel at the Wheel (Chaplin na závodisku);

          Twenty Minutes of Love (Chaplin vreckovým zlodejom);

          Caught in the Cabaret (Chaplin čašníkom);

          Caught in the Rain (Chaplin a námesačníčka);

          A Busy Day (Chaplin manželkou);

          The Fatal Mallet (Chaplin nápadníkom);

          Her Friend the Bandit (Chaplin banditom);

          The Knockout (Chaplin a Fatty v ringu);

          Mabel´s Busy Day / Hot Dogs (Chaplin predávačom párkov);

          Mabel´s Married Life (Chaplin pod papučou);

          Laughing Gas (Chaplin opravuje zuby);

          The Property Man (Chaplin kulisárom);

          The Face on the Barroom Floor (Chaplin ujmelcom);

          Recreation / Spring Fever (Chaplin v jarnom opojení);

          The Masquerader (Chaplin herečkou);

          His New Profession (Chaplin opatrovníkom chorých);

          The Rounders (Chaplin novomanželom);

          The New Janitor (Chaplin sluhom);

          Those Love Pangs (Chaplin sokom v láske);

          Dough and Dynamite / The Cook (Chaplin pekárom);

          Gentlemen of Nerve / Charlie at the Races (Chaplin na automobilových pretekoch);

          His Musical Career /The Piano Movers (Chaplin sťahuje piano);

          His Trysting Place (Chaplin šťastným otcom);

          Getting Acquainted / A Fair Exchange (Chaplin flirtuje);

          His Prehistoric Past (Chaplin v praveku);

1915: His New Job (Chaplin filmovým hercom);

          A Night Out (Chaplin na pytačkách);

          The Champion (Chaplin boxerom);

          In the Park (Charlie v parku);

          The Jitney Elopement (Chaplin sa žení);

          The Tramp (Chaplin tulákom);

          By the Sea (Chaplin na pláži);

          Work / The Paperhanger (Chaplin lepičom tapiet);

          A Woman / The Perfect Lady (Chaplin dokonalou dámou);

          The Bank (Chaplin bankovým sluhom);

          Shanghaied / Charlie the Sailor (Chaplin lodným kuchárom);

          A Night in the Show (Chaplin v kabarete);

          Police (Chaplin zlodejom);

          Triple Trouble (Chaplinove ťažkosti);

1916: The Floorwalker (Chaplin obchodným pomocníkom);

          The Fireman (Chaplin hasičom);

          The Vagabond (Chaplin pouličným spevákom);

          One A. M. (Chaplin sa vracia z flámu);

          The Count (Chaplin falošným grófom);

          The Pawnshop (Chaplin odhadcom v záložni);

          Behind the Screen (Chaplin vo filmovom ateliéri);

          The Rink (Chaplin na kolieskových korčuliach);

          Easy Street (Chaplin strážcom verejného poriadku);

          The Cure (Chaplin v kúpeľoch);

          The Immigrant / The Refugee (Chaplin vysťahovalcom);

          The Adventurer (Chaplin trestancom na úteku);

1918: A Dog´s Life (Psí život);

          The Bond (Pôžička);

          Shoulder Arms (Dobrý vojak Chaplin);

1919: Sunny Side (Chaplin dedinským hrdinom);

          A Day´s Pleasure (V nedeľu popoludní);

1921: The Idle Class (Zaháľači);

1922: Pay Day (Výplata);

 

F i l m y  (stredometrážne):

 

 

1916: Carmen (u.); (+ réžia)

1923: Pútnik (The Pilgrim + réžia);

 

F i l m y  (dlhometrážne): 

1914: Chaplin naháňa doláre (Tillie´s Punctured Romance – réžia M. Sennett);

1921: Kid (The Kid + réžia));

1923: Parížska maitressa (A Woman of Paris / The Public Opinion + réžia);

1925: Zlaté opojenie (The Gold Rush + réžia);

1928: Cirkus (The Circus + réžia);

1931: Svetlá veľkomesta (City Lights + réžia);

1936: Moderná doba (The Modern Time + réžia);

1940: Diktátor (The Great Dictator + réžia);

1947: Monsieur Verdoux (u.); (+ réžia)

1952: Svetlá rámp (Limelight + réžia));

1957: Kráľ v New Yorku (A King in New York + réžia);

1967: Grófka z Hongkongu (A Countess from Hong Kong + réžia).